Subregión Pod Bradlom - cykloturistika, cyklotrasy, športovanie, turistika, ubytovanie, história, penzióny, Brezová pod Bradlom, Bukovec, Chvojnica, Košariská, Podkylava, Polianka, Priepasné, Vrbovce

 
Hrad Branč

Kuchyňa

Recepty a techniku varenia si obyvatelia kraja Pod Bradlom predávali z generácie na generáciu. Základom ich stravy boli produkty, ktoré si sami dorobili.

Varilo sa podľa ročných období, väčšinou z čerstvých surovín. Denne bol k dispozícii domáci chlieb, ktorý sa piekol vo vlastnej peci, prevažne z ražnej alebo jačmennej múky. Chlieb nikdy nemohol chýbať i preto, že sa podával k väčšine jedál. Husté polievky, omáčky, kombinácia jedál z múky, zeleniny a ovocia boli každodenným pokrmom. Jedlá sa často pripravovali i z mlieka, strukovín, zemiakov a kapusty. Veľký podiel mali jedlá z ovocia, či už čerstvého alebo sušeného. Odlesnením kopcovitého terénu získanú ornú pôdu totiž obyvatelia pred eróziou chránili výsadbou ovocných sadov. Dodnes je väčšina kopaníc obkolesená sadmi s ovocnými stromami. Mäso sa konzumovalo striedmo, najmä bravčové, hovädzie, baranie a hydina. Významné rodinné udalosti, sviatky a domáca zabíjačka však boli príležitosťami, pri ktorých bol stôl bohatší. S príchodom zimy nastal čas zabíjačiek a zabíjačkovej hostiny zvanej karmina.

Kopaničiari boli takmer sebestační, prakticky kupovali len soľ, cukor, pochutiny a koreniny. Chlieb sa piekol prevažne z ražnej múky alebo jačmennej múky. Do polovníkového chleba miešali viku. Z chlebového cesta sa piekli pretplameníki, bialeše, poplamúchi, krutáki, kotúč, s makom cigánčence. Koláče (báleše a zavináki) sa plnili kapustou, tvarohom, makom, lekvárom, jabĺčkami a orechami (kapusnáki, sirovnáki, lekvarovnáki, orechovnáki). Niektoré sa tvarovali formou (ribi, bábi, beránok). K tradičným pečivám patrili slivkové cestenice (koblihy) a na masti vyprážané pampúški, smaženki (šišky) a božie milosti, trienki (fánky). Z varených cestovín sa pripravovali závarky (melence, žmolki, strúhance, slíže, krájance, hrtanki) a suché cestá (haluški, strapački, perki, šuláki, púčki, purgále). Z kašovitých jedál fučka (múčna), turkinová, palenta, mamalega (kukuricová), rížová kaša, zemiaková kaša, pišná, lepiduša (zemiakovo-krupicová), cícerová , hrachová, čočovičná kaša. Polievky považovali za hlavné jedlo, preto ich pripravovali husté. Z kapusty, sušeného ovocia, (kiselica, zelovica krúpová, chachrna), zo zemiakov (zemákovica, žmolkovica), z rasce (kmínovica), z hríbov (hríbovica), zo strukovín sladké alebo slané, z archaického druhu pšenice rižu - tenkeľa (rižová), z mlieka (mlékovica, sirovica, demikátová), z cesnaku (milostková), počas sviatkov slepačiu, na zabíjačke obarovicu. Za starobylé jedlá považujeme omáčky (zo sušeného ovocia - ščiepková, hríbovica, hajdušská, zemiaková, žalúdková) novšie (rajčinová, dinová). Zemiaky pripravovali varené alebo pečené. Mäso nebolo na stole často. Konzumovalo sa najmä bravčové a hovädzie, menej slepačie, holubacie a zajačie výlučne počas sviatkov, významných rodinných udalostiach a v čase žatvy a mlatby. Z mieka vyrábali sir (tvaroh), srvátku, sirovátku, zvárnicu a kišu (kyslé mlieko), maslo (často do drevených ozdobných foiem) a cmer/cmar. Z tvarohu homolki, homúlečki, ktoré sa údili. Z kvasu sliviek, durandzií a belíc pálili kvalitné destiláty: slivovicu a belovicu.

Späť na začiatok

Kuchyňa

Archív - Blog