Subregión Pod Bradlom - cykloturistika, cyklotrasy, športovanie, turistika, ubytovanie, história, penzióny, Brezová pod Bradlom, Bukovec, Chvojnica, Košariská, Podkylava, Polianka, Priepasné, Vrbovce

 
Hrad Branč

Krajina

Kopaničiarsky kraj Pod Bradlom ponúka jedinečnú krajinu s malebnou kombináciou polí, lesov, lúk a samôt.

Dobrá možnosť pohľadu na kopaničiarsky kraj sa naskytne najmä z jeho vrcholv - napríklad Bradla či Kamenca. Pozorovateľ z nich uvidí zvlnený terén posiaty kopcami, poliami a lúkami, ovocnými sadmi, lesmi i menšími skupinami stromov, rozbrázdený početnými dolinami a jarkami. V tejto scenérii sú roztratené početné kopanice kraja i jeho obce a mestá. Hranice kraja tvoria vrchy a lesy pohorí Biele Karpaty a Malé Karpaty.

Geomorfologické zaradenie
Najväčšiu časť kraja zaberá Myjavská pahorkatina. Severná južná a východná časť kraja zasahuje do Bielych a Malých Karpát. V severovýchodnom cípe, v chotári obce Bzince pod Javorinou, sa kraj otvára do Považia, zlomok územia tak patrí i do Považského podolia.

Nadmorská výška
Nadmorská výška kraja sa pohybuje v rozmedzí od 209 m.n.m. v doline rieky Myjavy až po 970 m.n.m. vysoký masív Veľkej Javoriny. Dominantu centrálnej časti kraja – Myjavskej pahorkatiny – tvorí 543 m.n.m. vysoké Bradlo s pôsobivou Mohylou M. R. Štefánika.

Povrch
Severná časť kraja - pohorie Biele Karpaty - má charakter strednesilne členenej vrchoviny (v mieste 970 m.n.m. vysokej Veľkej Javorinyhornatiny) so sklonom terénu prekračujúcim 20 stupňov. Centrálna časť kraja - Myjavská pahorkatina - je silne členitá, do podoby stredne členitej pahorkatiny sa terén zmierňuje len v okolí Myjavy, Brezovej a Bziniec pod Javorinou. Dve miesta Myjavskej pahorkatiny - masívy Bradla a Lipovca, sú pre svoju výšku už vrchovinou. Na západe kraja sú ako zvláštna časť Myjavskej pahorkatiny vydelené členité Brančské bradlá, pod ktorými sa nachádza i najnižšie položené miesto regiónu dolina rieky Myjavy. Malé Karpaty, ohraničujúce kraj na juhu a východe, majú na jeho území prevažne ráz silne členitej vrchoviny so sklonom terénu opäť prekračujúcim 20 stupňov.

Podnebie
Kopaničiarsky kraj sa nachádza v miernom – atlantickokontinentálnom podnebnom pásme. Priemerná ročná teplota v strede kraja - Myjave, dosahuje hodnotu 8,3 stupňov Celzia, čo je teplota temer o stupeň nižšia ako v susedných oblastiach – Považí i Záhorí. Najchladnejším miestom kraja je Veľká Javorina s priemernou ročnou teplotou 4 stupne Celzia. Priemerné ročné úhrny zrážok sa pohybujú od 600 – 700 mm v západnej a východnej časti kraja, cez 700 – 800 mm v centrálnej časti, až po 800 – 1000 mm v Bielych Karpatoch, v masíve Veľkej Javoriny. Priemerný počet dní roku so snehovou pokrývkou je 40 – 60 dní v okolí obcí Kostolné, Hrachovište a Starej Turej, 80 – 100 dní v oblasti Bielych Karpát a 60 – 80 dní v ostatnom území a až 100 – 120 dní na Veľkej Javorine.

Vodstvo
Západná časť kraja patrí do povodia rieky Moravy. Je odvodňovaná tokmi Chvojnice, Teplice, Myjavy a Brezovského potoka. Teplica a Brezovský potok sa už mimo územia regiónu vlievajú do rieky Myjavy. Východná časť regiónu spadá do povodia rieky Váhu. Odvodňujú ju Kamečnica, Jablonka a zlomok územia na juhu kraja i Holeška. Na území kraja sa nachádzajú nasledujúce vodné nádrže: PrietržStará Myjava, BrestovecDubník I., Dubník II., Matejovec a Brezová.

Flóra a fauna
V lesoch kraja prevládajú prevažujú listnáče, predovšetkým buk, hrab a dub. Z ihličnatých drevín je vo vyšších polohách zastúpený smrek obyčajný, borovica lesná a smrekovec. Významnejšie lesné plochy sú najmä na severe kraja v priestore Bielych Karpát a na juhu kraja v oblasti Brezovských Karpát, kde prevažujú hospodárske lesy, no zastúpené sú aj chránené lesy. Z lúčnych porastov prevládajú najmä vysokosteblové trávy. Fauna kraja sa vyznačuje druhovou bohatosťou. Z hmyzu možno spomenúť fúzače, bystrušky či motýle perleťovce; z obojživelníkov a plazov salamandru škvrnitú, mloka horského, jaštericu zelenú; z vtákov skaliara pestrého, strakoša obyčajného, z cicavcov ježa bledého, piskora lesného, plcha lesného, vevericu stromovú, srnu lesnú, jeleňa lesného, divú sviňu, líšku obyčajnú, mačku divú.

Kvalita prírodného prostredia
Vysokú kvalitu prírodného prostredia kopaničiarskeho kraja dokladá skutočnosť, že časti jeho územia patriace Malým i Bielym Karptom majú štatút Chránenej krajinnej oblasti, prírodná rezervácia Ševcova skala a prírodné pamiatky Štefanová, Malejov, Kožíkov vrch a Bučková jama sú v najprísnejšom piatom stupni ochrany.
(MV)

Späť na začiatok

Krajina

Archív - Blog