Subregión Pod Bradlom - cykloturistika, cyklotrasy, športovanie, turistika, ubytovanie, história, penzióny, Brezová pod Bradlom, Bukovec, Chvojnica, Košariská, Podkylava, Polianka, Priepasné, Vrbovce

 
Hrad Branč

História

Kopaničiarsky kraj Pod Bradlom má bohatú minulosť a zohral významnú rolu v novodobých dejinách Slovenska.

Pravek
Najstaršie osídlenie územia kraja je zo staršej doby kamennej. V obci Podbranč, časť Kopanica, je zistený pobyt praľudí neandertálskeho typu. Do eneolitu - neskorej doby kamennej - spadajú počiatky oboch najvýznamnejších pravekých a rannostredovekých pamiatok kraja - hradísk Hrádok v katastri obce Prašník a Starý hrad v katastri obce Podbranč. V poslednom období boli zistené stopy eneolitického osídlenia i v blízkosti Brezovej pod Bradlom. Eneolitické nálezy sú i v susednej obci Košariská. Eneolitické osídlenie v Brezovej, nálezy v Košariskách a eneolitické opevnené sídlisko Hrádok ležia pozdĺž Brezovsko-vrbovskej brány. Na začiatok bronzovej doby patrí kostrové pohrebisko tzv. nitrianskej skupiny v Brezovej – Štverníku. Neskôr ožilo tiež hradisko Hrádok. Behom neskorej doby bronzovej (lužická kultúra) sa hradisko podstatne rozšírilo, pribudli dve nádvoria a kovolejárska dielňa. K lužickej kultúre patrí aj nález bronzovej sekerky z obce Košariská a žiarové pohrebisko v obci Kostolné. I hradisko Starý hrad bolo podľa zisťovacieho archeologického výskumu osídlené ľuďmi lužickej kultúry. Latén – mladšiu dobu železnú - predstavujú na našom území Kelti. Nálezy poukazujú na ich prítomnosť na Hrádku a Starom Hrade, na ktorom pokračovalo osídlenie i v nasledujúcej dobe rímskej.

Stredovek
Od 6. storočia n.l. začali na naše územie prichádzať prví Slovania. Využili strategickú polohu Starého hradu aj Hrádku. O slovanskom osídlení kraja svedčia aj pohrebiská v obciach Prietrž časť Podhorie a Podbranč časť Majeričky i zbytky osady v mieste zaniknutej dediny Ropov. Po zániku Veľkej Moravy a prechodnom ovládnutí Poliakmi sa územie Slovenska stalo súčasťou Uhorska. Kraj sa až do 13. st. ocitá v území zvanom konfínium. Toto konfínium vzniklo na hranici s Českom. Tvoril ho pás riedko osídleného a spustnutého územia, ktorý mal zabrániť vpádom nepriateľov do vnútrozemia. Rovinaté Záhorie sa kvôli konfíniu vyľudnilo a obyvateľstvo sa lepšie uchovalo v hornatej západnej časti Myjavskej pahorkatiny. Preto sa najstaršie písomné zmienky týkajú západu Myjavskej pahorkatiny a oblasti Brezovsko-vrbovskej brány. V darovacích listinách kráľa Bela IV. z roku 1262 sa spomínajú dediny Rupov, Petrus, Brizoua, Zahurch teda zaniknutý Ropov, Prietrž, Brezová pod Bradlom a Záhorec (v mieste dnešnej Pustej Vsi). V druhej pol. 13. st. boli vybudované hrady Branč a Čachtice. Dali meno panstvám brančskému a čachtickému, pod ktoré patril kraj až do konca feudalizmu. Po zániku konfínia sa juhozápad Myjavskej pahorkatiny v priebehu 14. st. sčasti vyľudnil. Spustla tak Brezová, neskôr i Ropov. Iný vývoj prebiehal v severovýchodnom okraji Myjavskej pahorkatiny. Došlo tu ku vzniku dedín západne od Čachtíc za hrebeňom Malých Karpát. V donačnej listine kráľa Žigmunda z roku 1392 sú uvedené dediny Požeha, Hrachovište, Krajné, Babíkovec, Lubina, Hrušové, (Stará) Turá, KostolnéRudné.

Znovuosídlenie, vznik nových obcí
Počas 16. st. postúpilo osídlenie vznikom nových obcí z okrajových oblastí až do jadra kraja. Na území Brančského panstva sa Vrbovce roku 1551 už neuvádzajú ako panský majer, ale ako riadna poddanská dedina. V roku 1580 vznikla Turá Lúka a ako posledná bola r. 1592 založená obec Bukovec. Na území Čachtického panstva došlo roku 1564 k znovuosídleniu Brezovej a asi roku 1586 vznikla na mieste dnešnej obce Stará Myjava dedina Myjava.

Kopaničiarske osídlenie
Rozloha poľnohospodárskej pôdy bola obmedzená, a preto v okolí starých, no najmä novovzniknutých obcí začal vznikať najtypickejší rys kraja – kopaničiarske osídlenie. Tento proces prebiehal postupne. Kvôli hornatému terénu bolo z obcí nutné za novou poľnohospodárskou pôdou putovať do značne vzdialených a zalesnených údolí, horských úbočí a strání. Klčovaním tu vznikala najprv kopaničiarska pôda. Poddaní mali pri jej užívaní veľké úľavy pri odvádzaní dávok a daní i väčšiu právomoc ňou disponovať. I keď bola kopaničiarska pôda stále panským vlastníctvom, zemepán s ňou mohol voľne nakladať, až keď poddanému zaplatil za námahu spojenú s jej získaním. Poddaný totiž musel vyklčovať les, no najmä vykopať pne a skultivovať pôdu, z čoho vznikol i názov kopanica. Kopaničiarska pôda ležala v členitom teréne často vo vzdialených a zle prístupných častiach chotárov. Doprava náradia, osiva, hnoja atď. i zvoz úrody do dediny tak boli obtiažne. Preto na vzdialenejšej kopaničiarskej pôde vznikali sezónne obydlia a hospodárske stavby – stodoly, maštale, salaše a košiare. Neskoršie, i v dôsledku veľkého vzrastu počtu obyvateľov, o ktorom sa ešte zmienime, sa tieto sezónne stavby stali základom trvalého kopaničiarskeho osídlenia. Okrem už spomenutých stavieb vznikalo trvalé kopaničiarske osídlenie často i pri mlynoch. Potoky boli malé, mlyny preto potrebovali stavy a dlhé náhony, a tak boli roztratené po celom chotári. Získavanie kopaničiarskej pôdy začalo už v druhej polovici 16. st., trvalé kopaničiarske osídlenie máme písomne doložené od 17. st.

Nárast obyvateľstva
Časť obyvateľov prišla do novovzniknutých obcí kraja z východnej strany Čachtického panstva, ďalší zo slovenskej strany pomoravia a čiastočne i z Moravy, veľa obyvateľov prišlo v rámci tzv. valašskej kolonizácie z Trenčianskej a Oravskej stolice. Neskôr však budovali kopaničiarske osídlenie hlavne miestni obyvatelia. Nijaká oblasť Slovenska vtedy nedosiahla taký nárast obyvateľstva. Koncom 18. st. mala Myjava včítane kopaníc 8333 obyvateľov a bola po Bratislave, Banskej Štiavnici a Komárne 4. najväčším sídliskom na Slovensku a nadobudla tak charakter mesta. Ľudnaté boli (opäť včítane kopaníc) i Brezová s 5291 obyvateľmi (mestské privilégium získala r. 1709), Stará Turá s 4851 obyvateľmi a Vrbovce s 4435 obyvateľmi. Na kopaniciach žilo od 30 do 60 % obyvateľov.

Rozvoj remesiel
Hustota obyvateľstva bola vysoká a ľudí neživila len pôda, ale i domácka a remeselná výroba. Pretože tu nebolo žiadne stredoveké mesto, remeselníci sa združili do cechov pomerne neskoro, blanársky (kožušnícky) cech vznikol v Myjave v roku 1676, ševcovský v Brezovej roku 1709 atď. O to intenzívnejší však bol ich rozvoj. Ojedinelým remeslom bolo myjavské pytlikárstvo, jedinečné nielen na Slovensku, ale nakoniec v celej monarchii. Brezová v 1. pol. 19. st. patrila zas k najdôležitejším strediskám garbiarstva na Slovensku.

Búrlivé náboženské pomery
Evanjelikov (tvorili drvivú väčšinu obyvateľov kraja) zasiahla po roku 1645 protireformácia. Na hrade Branč boli v roku 1674 uväznení evanjelickí a kalvínski farári a nasledujúceho roku boli deportovaní na galeje. Dochádzalo k opakovanému odnímaniu kostolov, ktoré nakoniec všetky prešli do rúk katolíkov. Nezabránili tomu ani žiadosti evanjelikov o navrátenie kostolov, ktoré prostredníctvom vyslancov podporili Prusko, Dánsko, Anglicko a dokonca i ruská cárovná Anna. Od roku 1733 až do vydania tolerančného patentu r. 1781 tak bolo 60 000 evanjelikov odkázaných na jediný artikulárny kostol v Prietrži. Kostoly ostali katolícke i po tolerančnom patente, evanjelici si museli postaviť nové. Temer každá obec kraja tak má dva kostoly.

Národné hnutie, podiel na formovaní našej novodobej štátnosti
Obyvateľstvo kraja bolo formované dlhým zápasom o rešpektovanie svojich náboženských práv. Jeho samostatnosť posilňovala i spomínaná väčšia sloboda pri držbe svojho pozemkového majetku – kopaníc. Rolu zohral i fakt, že vo väčšine obcí a miest kraja nebolo žiadnych zemepánov. Tieto skutočnosti od začiatku 19. st. napomáhali procesu národného hnutia, ktorý dospel k prvému vrcholu v revolučných udalostiach roku 1848. V Brezovej boli vyhlásené Žiadosti slovenského národa v stolici Nitrianskej, v Myjave pôsobila prvá Slovenská národná rada a kraj sa stal v septembri 1848 centrom prvého Slovenského povstania. Národné povedomie tu prečkalo i napriek maďarizácii a iste nie je náhoda, že z tohto kraja vzišli osobnosti, ktoré zásadným spôsobom prispeli k formovaniu našej novodobej štátnosti - spomeňme generála Milana Rastislava Štefánika, diplomatov Štefana Osuského a Jána Papánka a ďalšie osobnosti...

II. svetová vojna
Kraj obstál so cťou i v priebehu II. svetovej vojny. V okolí Brezovej pôsobil pod velením Jána Reptu Oddiel Repta, II. Štefánikovej brigády. Bol jedinou partizánskou skupinou, ktorá úspešne pôsobila v oblasti Malých Karpát. V severnej časti kraja, v okolí Lubiny, operovala skupina Hurban. Jej veliteľ Miloš Uher padol v boji 27. februára 1945. Partizáni pôsobili až do konca vojny a významne sa podieľali na oslobodení kraja.

Matúš Valihora

Späť na začiatok

História

Archív - Blog